Ty stále rozprávaš len o bajkoch, trasách, a bajkových kámošoch, myslíš, že to niekoho zaujíma?
Takto to znelo od manželky ešte začiatkom minulého roka. Odvtedy prešla cca 2500 km a stále si pýta viac:-)
Ako sa to stalo, keď sme jej ešte niekedy vo februári predali jej fajnové HTčko s odôvodnením, že jej veľkostne nesadlo, čo bola pravda, no najmä, že už ho nevyužije?
Stačilo pár zmien v živote, prestal som toľko točiť o bajkoch, no na nich som zostal točiť rovnako, ba viac a záujem zo strany polovičky prišiel sám. Ale na čom jazdiť, keď jej odišiel bajk?
Veď ja mám svojích dosť, tak nech sa páči, osedlaj môjho fulla, zatiaľčo ja budem jazdiť na HTčku so sedačkou a v nej malým synkom, vedľa nás znudene starší syn, frflajúci, že sa vlečieme a jazdíme stále to isté. A full sa manželke tak zapáčil, že mu od júna do začiatku novembra naložila 1500 km a keď som navrhol kúpiť jej vlastný stroj, rozhodla sa pre fulla. Chrániče síce nenosí, lebo jazdí zodpovednejšie ako jej traja králi dohromady, no je plnohodnotnou členkou nášho family teamu:-)
Aby som jej nekrivdil, zvykla občas jazdiť aj v minulosti, no časom z neznámeho dôvodu usúdila, že to nie je nič pre ňu. Skúšali sme aj meniť jej bajky, ale nechytilo ju to nejako. Až po 1. skúške s malým Filipom v sedačke po jej 2 ročnej prestávke prišiel zlom. A to zlom ako hrom. Začali sme sa presúvať na štarty autom, čo odbúralo jej stres z presunov v premávke. Vyhľadávame pokojné trasy, s minimom ľudí, čo je síce v okolí BA ťažké, ale dá sa. Meníme trasy, striedame asfalt a terén, na jedno miesto vieme ísť viacerými cestami, tak už ani starší Maxáč nefrfle na monotónnosť ako predtým. A ak sa mu máli tempo, beriem ho po celorodinnej jazde na jazdu vo dvojici, kde odbremenený od 20 kg bonusu sedačky + pasažiera má čo robiť, aby mi stíhal, čo sa ale tuším čoskoro zmení. Už si nebrávam k nemu fulla, keď ide HTčkom, resp. HT, keď ide cyklokroskou, ale rovnocenné bajky, ináč by som mu nestíhal už teraz:-)
A keď sa zrovna chlapcom chce na preliezky a nie jazdiť, naložím Eriku do auta, jej bajk na strechu, a kým sa venujem ďeťom, ona čo – to pojazdí. Úplná paráda. A k tomu sa neustále pýta drobec, že on chce vedľa nás na odrážadle tiež. No to by sme ďaleko nezašli, lebo tu žabka, tam chrobák a viac stánia ako jazdenia, tak volíme kompromis. Plánujeme trasy okolo preliezok, kde sa vyjaší a po jazde ma vždy sľúbené odrážadlo okolo baráku. Drobec má aj svoj vlastný detský dres, nech sa cíti ako člen teamu! Ako 2,5 ročný by zvládol už aj pedále, ale počkáme radšej na predĺženie rodinného vláčika o jeden vozeň do ďalšieho roka.
Takto nejako postupne a spontánne sa z nás stala cyklo rodina, ktorá jazdí v sezóne aj cez týždeň, nielen víkendy, na dovolenky s bajkami na streche, starší Maxáč jazdí za klub, mladší Filip považuje to dvojkolesové čudo za stabilnú súčasť života, asi tak, ako v iných rodinách x-box alebo ako sa to píše….
Sú vybehaní, šťastní, spoznávajú svoje okolie, stávajú sa súčasťou prírody a považujú ju za svoje ihrisko.
